Nadpis neklame, urobím to naozaj zajtra. Vetu, ktorú používa snáď každý. Aj ja. Jednoducho, urobím to zajtra, alebo možno až neskôr. Odkladanie urobenia vecí z nás robí prokrastinátorov. Bože, také slovo, znie to ako keby som mal nejakú chorobu.
Ako by toto slovo pekne opísala wikipedia? Asi takto:
Prokrastinácia (z latinského pro crastinus – na zajtrajšok) je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra). Treba však podotknúť, že ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická.
Ide o problém napr. vysokoškolákov (v nemčine tzv. Studentensyndrom) a ďalších, ktorí nie sú vonkajším prostredím nútení organizovať si svoj čas. Postihnutý má vo zvyku tráviť čas nepodstatnými činnosťami, ako sú napríklad surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr.
Dôsledkom sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k ďalšej prokrastinácii.
Postihnutí sa často upokojujú a presviedčajú sami seba tvrdeniami typu: „Pod tlakom podávam lepšie výkony.“ a pod.
Ako sa problému zbaviť, alebo povedzme trošku ho tlmiť? Mne pomáha keď si urobím todo list vecí ktoré musím urobiť. A postupne ich vyraďujem keď sú hotové. Lenže, aj mne sa občas stane, že niektorú vec nechcem ani za svet robiť, tak ju vynechám a robím na inej činnosti ktorú mám v todo liste. A skôr či neskôr sa dostanem aj k tej nie práve obľúbenej činnosti.
Máte podobný problém ako mám ja?