Všetko to začalo niekedy v máji keď som sa zaregistroval do dobrovoľníckeho programu UEFA alebo SFZ, teraz si to presne nepamätám a potom mi prišiel email, že si ma vybrali, ale že ešte bude treba urobiť online pohovor a po ňom príde definitíva či áno alebo nie. Online pohovor som robil s Jakubom, všetko prebehlo bez problémov. Ja som si pri registrácii zvolil ticketing alebo grassroots program, ale Jakub sa ma na pohovore opýtal, či by mi nevadilo ísť do antidoping programu. A tak som sa v podstate dostal k antidopingáčom. Zatiaľ.
Mail o potvrdení mi nechodil a nechodil, tak som sa rozlúčil s dobrovoľníctvom na túto sezónu… ale behom dvoch dní mi prišiel mail, kde mi potvrdili že som v programe, že si ma vybrali a že budem v program ako antidoping volunteer.
Prichádza deň D, sobota 18. jún a my sa stretávame v Trnave na štadióne Antona Malatiského pred vchodom o 14.00, kde nám vysvetlia čo všetko od nás budú požadovať. Všetko sme viac menej pochopili a tak sa z nás stali antidopingáči (konkrétne ja, Rado, Filip a Marek) vzácna to fantastická štvorka… Ako sa hovorí, zmysel pre humor nám nechýbal, hlavne teda Radovi, skvele sme sa dopĺňali… Lukáš z nás veľkú radosť nemal, ale na našu česť, boli sme pozitívne naladení stále.
(Rado, Marek, Vicente, ja a Filip)
Prvý deň nás čakal zápas Slovensko – Francúzsko a hneď nám bolo povedané, že čakáme na dopingového komisára, ktorý nám vysvetlí presné inštrukcie čo a ako. Tie opisovať nebudem, len v krátkosti dostanete po zápase (resp. tesne pred koncom) číslo hráča a meno – ktorý pôjde na antidopingovú kontrolu a v podstate ho nesmiete spustiť z očí, kým nebude v miestnosti Doping control station. Tam musí čakať kým ho dopingový komisár nezavolá na kontrolu. Takto podobne prebehol aj druhý hrací deň Slovensko – Taliansko – postup rovnaký – dopingový kominár rovnaký, takže žiadny stres a všetko prebehlo tak ako malo. Pozdravujem kamaráta do Talianska Giacomo Faticanti s ktorým som si super pokecal. Tretí zápas v skupine Slovensko – Rumunsko sme v podstate prácu nemali, detaily nebudem rozoberať. Slovensko porazilo Rumunov a tak sa vedelo že ešte budú hrať jeden zápas o 5. miesto, ktoré zaručuje postup na MS U20.
Ten zápas bol Slovensko – Rakúsko a pôvodne sa mal hrať v Senci, v Trnave sa mal hrať zápas semifinále Anglicko – Taliansko, ale oba zápasy sa vymenili, takže Slovensko – Rakúsko sa hralo v Trnave a Anglicko – Taliansko sa hralo v Senci.
Náš štvrtý zápas Slovensko – Rakúsko bol asi jeden s najdlhších čo sa týkalo antidopingu, ale zvládli sme všetko úplne bez problémov a tak nás čakalo finále…
(UFEA Volunteers squad)
Vo finále sme očakávali Francúzsko – Anglicko, ale nakoniec to bol Izrael – Anglicko, kde nakoniec angličania vyhrali 3:1. Finále bolo ale ako sa patrí 120 minút hry, len výsledok mohol trochu sklamať, lebo v prvom polčase boli jednoznačne lepší chlaci z Izraela. Ale koniec koncov, angličania sú majstri Európy do 19 rokov a idú samozrejme aj na MS U20 spolu s Izraelom, Francúzskom, Talianskom a Slovenskom.
Po finále som dostal od brankára Anglicka Matthew Coxa rukavice s venovaním a neskôr som dostal dres Talianska od Cristian Volpato (AS Roma).
Ahojte všetci dobrovoľnící s ktorými som mal tu česť pracovať a zábavať sa v prvom rade.
Ďakujem Jakubovi, Lukášovi, Radovi, Marekovi, Filipovi, Monike, Vicentemu, Peťovi, ďalšiemu Lukášovi a Filipovi a všetkým ostatním na ktorých som si hneď nespomenul. Boli to fantastické 2 týždne zábavy.
Na turnaji som stretol kopec osobností – Samuel Slovák, Robo Vittek, Martin Škrteľ, urobil som si selfie s rozhodcom Bjorn Kuipersom – strašne zlatý človek. Stretol som kopec zberateľov dresov, díky Patrik, Milan a hlavne Denys.