Dlho som sa odhodlaval napisat tento clanok. Ale ako sa hovori, vsetko co chce clovek povedat, napisat – skor ci neskor urobi. Tak toto je aj moj pripad. Uz ma vsetko serie… Toto cele zacalo davno pred rokom, bol to tusim 9. marec ked mi bolo oznamene ze treningy docasne pozastavujeme z dovodu vzniku pandemie, dnes to volame korona kriza (covid-19). Je mi jedno ako to volame, ako to piseme, stve ma vsetko. Uz naozaj vsetko. Ale stale som optimista, stale verim ze pridu lepsie dni, ze vsetko bude dobre. Fakt je ale ten – ze zial nebude. Zivot sa zmenil a bohuzial vela ludom v neprospech.
Dnes by som chcel pocut slova inesticnych analytikov co tvrdili ze staci ak budete mat odlozenych 6-mesacnych vyplat pre pripad “nudze” … myslim, ze tych 6-mesiacov nudze uz preslo a k nim sa pridali dalsie mesiace nudze. Podnikatelia, zivnostnici, ludia co dennodenne makaju – su na kolenach. Nemyslim pseudopodnikatelov – tym je to jedno. Ti podnikatelia co vlozili skoro vsetok svoj majetok do toho aby sa mali lepsie – aby sa mali lepsie ich rodiny a ludia okolo nich. Dnes nemaju nic, a este aj to malo co maju – o to pridu. Banku, veritelov nezaujima ze je kriza, ze je nejaka korona. Pre nich ste len cislo. Klient cislo 1.. az milion…
Chcete pomoct? Jasne – odlozte si splatky – dokedy? No tak maximalne 3-6-9-12 mesiacov … a potom co? Potom nic, budete splacat tak ako doteraz – je jedno z coho. Cislo je len cislo a suma je vzdy len suma. Ludsky pristup? Ano – ak bude riaditel banky v nemocnici a vy mu poviete prepacte pan riaditel, nemozeme vas operovat, lebo ste len cislo a podla poradia na to nemate narok. Je to spravodlive? Nie – nie je. Ale teraz nehladajme spravodlivost tam kde nie je, hladajme spolu riesenie. Spolu. Toto slovo chyba nasim politikom. Politik ktory mesacne svoju vyplatu dostane a ked mu skonci volebne obdobie bude mu to jedno. Ludia zabudaju. Alebo im to je jedno… Mne to jedno nie je. Je smutny pohlad na ludi, co nemaju uz pomalicky co do ust, snazia sa v obchode vyhladat vsetky mozne akcie aby usetrili 30 centov. …. 30 poondenych centov…
Ludia nemaju pracu, lebo o nu zo dna na den prisli. Vela ludi zmenilo povolanie, dnes robia kurierov, postovych dorucovatelov. Zial nevedia nahradit sestricky a doktorov. Ze nam chyba vela doktorov? Chyba. Ze je malo zdravotnych sestier? Je ich malo. A dovod? Plat. Mozete so mnou nesuhlasit, mozete si klepat na celo co to pisem, ale to je velky dovod preco mame malo doktorov a zdravotnych sestier. Kto ma pozna vie, ze mam vela kamaratov doktorov a par z nich je uz v zahranici. Dovod je jednoduchy – plat. Ale nielen plat. Uznanie. Makas ako srob, ucis sa denno denne, robis tazke skusky, nevies kde je sever a potom sa stanes doktorom – ktory dnes nema pravo urobit chybu. Ma – aj doktor/doktorka je len clovek. A su zufali – z ludi ako my. Lebo ved naco budeme dodrziavat karantenu, rusko netreba – aj tak to nepomaha. Ano – ten kto nepomaha sme my. My svojou tvrdohlavostou ktora uz hranici s hlupostou.
Ruku na srdce, kto z vas co toto cita dodrzuje vsetky opatrenia? Ani jeden. A to je smutne. A potom citame ze tamto je zavrete, nemocnice kolabuju.
Doprial by som kazdemu aby zazil jeden den na CP (centralny prijem v nemocnici) – za beznych okolnosti. Ake pripady sa deju, co tam chodi za ludi a podobne. A potom jeden den na CP za tychto “korona” dni.. prislo by vam zle.. Pretoze pride den, kedy sa na CP budu musiet rozhodnut koho bude treba osetrit a koho bude treba “odlozit”
Dnes si na facebooku precitate od ludi ktorych mate medzi priatelmi co vsetko treba urobit, kam koho dat a je to vyriesene. Zo dna na den sa stali odbornikmi na infektologiu, virusove ochorenia, politiku – no ked si v hlave vybavim ked sme spolu chodili na zakladnu skolu alebo strednu – tito ludia mali problem prejst rocnik. Dpc. A takychto ludi je na facebooku ako hub po dazdi – prosim, nekomentuje ich prispevky, naozaj to nema vyznam. Ja tomu hovorim zbytocne zabity cas vysvetlovanim niekomu kto by aj tak nepochopil o co vam ide.
A toto cele rozdeluje spolocnost. Na tych zodpovednych a na tych menej zodpovednych. Kedysi sa tomu hovorilo rebelstvo. Dnes by som to nazval hlupost. Ale v podstate je jedno ako to budeme volat.
Chybaju mi treningy, chybaju mi moji ziaci s ktorymi som bol dennodenne v kontakte, smiali sme sa na treningoch a makali. To bol moj zmysel zivota. A o ten som prisiel. Na cas. Lenze ten cas plynie strasne pomalicky, strasne… A takych ludi ako ja, je milion. Vsetci sme zo dna na den o nieco prisli. Nehladajme vinnikov, hladajme riesenia. Hladajme sposob ako pomoct, nie ako sa stazovat. Nie, nikto to dnes nema jednoduche. Nikto. Preto sa treba zamysliet a zacat od seba – ako mozem pomoct??? Kludne piste do komentarov, rad zverejnim vase myslienky, postoje…