Volunteer of the Day na finále – pocit, ktorý proste chceš zažiť. Nedá sa opísať, vlna emocií, vzrušenia, prekvapenia a finále Anglicko – Nemecko… ach… musím sa ale vrátiť na začiatok… Pohodlne sa usaďte, lebo bude treba popcorn, kolu a dobrú náladu…
Longstory – short alebo Euro U21 máme na Slovensku
Prihlásenie na U21 na Slovensku, pohovor, čakanie, obdržanie mailu, možnosť byť súčasťou partie na U21 Final Draw.
Poslal som mail, kde som sa prihlásil na volunteera a čakal som, či mi príde mail s časom a dátumom pohovoru… Mail stále nechodil, ale ako sa hovorí, na dobré si treba počkať a tak som sa dočkal mailu s dátumom a časom pohovoru… Pohovor som mal s Julkou – že vraj bol dobrý a zanechal som pozitívny dojem 🙂 a tak som dostal možnosť byť aj na príprave Final Draw U21 a tam to vlastne všetko začalo. Vtip za vtipom, utužovali sme kolektív a mierili sme k výšinám, asi takto nejako som to chcel povedať. Asi…
Už sa blížil jún, čoskoro začiatok celého turnaja, moja smena začala 8.júna (3 dni pred turnajom) na akreditáciach, mal som rannú smenu. Stretol som kopec kamarátov a tešil sa kedy začne finálova časť turnaja.
11. jún 2025 … Slovensko – Španielsko otvárací zápas, kopec práce pred zápasom a kopec práce počas zápasu. Ja ako chaperone alebo Chapter One som mal smenu počas a hlavne po zápase, viac inokedy, keďže táto pozícia je zahalená rúškom tajomstva, čo znamená, že ak niečo viem, nikomu to nepoviem … haha
Pobehal som štadión, stretol som našu Československú legendu Jožka Barmoša (pozdravujem) a čoskoro mi začínala smena. Samozrejme, nemôžem opísať všetko, keďže som mal aj iné úlohy, ktoré na blog nepatria 🙂 ale náznak dať môžem (voda, banán, lístky a vstup). Koniec smeny, príchod domov okolo polnoci, krátky spánok a ráno smer DS.
12. jún 2025 … Česká republika – Anglicko, zápas č.2 nemohol som si ho lepšie užiť, keďže smena mi začínala zase neskôr, tak príchod do DS, zmrzlina u Jusufa (pozdravujem), príchod na štadión, pomoc ako ACE, akreditácie a nočná smena.
Aby som nebol nekonkrétny, moja pozícia mi umožnovala sledovať viac ako 80 minút zápasu priamo na štadióne a poviem vám, milujem prácu dobrovoľníka. Lebo, stretnete kopec ľudí, nových spoznáte, pomáhate si navzájom a vymieňate si príbehy, ktoré jednoducho napíše len sám život. Niekomu urobíte deň a niekto na vás možno nezabudne do konca života. A tak isto môžno nezabudnete vy na niekoho. 2 dni voľno a opäť nás čakali zápasy Eura…
14. jun 2025 … Španielsko – Rumunsko, zápas č. 3 ktorý sa hral v Bratislave, výborná atmosféra, opäť silný kolektív ľudí a výborná organizácia. Síce bez zmrzliny u Jusufa, ale za to popcorn od sponzorov, pár podpisov a fotiek a mohol som ísť na smenu. A ako vždy Gorazd so mnou. Boli sme nerozlučná dvojica, dokonca v DS si mysleli, že sme bratia. Asi sme na turnaji aj boli. Sevas brácho…
15. jún 2025 … Česká republika – Nemecko, zápas č. 4 výborná, ak nie najlepšia atmosféra na zápase, ktorý síce naši bratia prehrali, ale určite zanechali výborný dojem. Klubúk dole susedia. Práce ako na kostole, ale volunteer team v DS mi prirástol k srdcu, asi aj preto, že sme sa tam skoro všetci poznali a v Bratislave nás bolo tak veľa, že som si nevedel ani len mená zapamätať… sorráč.
17. jún 2025 … Rumunsko – Slovensko, zápas č. 5 – posledný zápas domácich Sokolíkov. Výborná atmosféra, výborný zápas, ale na postup to už bolo málo. Po tomto zápase som vedel, že mám 5 dní voľna… No voľno, ako sa to povie, chýbalo mi to. Byť dobrovoľníkom je ako droga, proste to musíte mat v sebe…
18. jún 2025 … Slovinsko – Česká republika, zápas č. 6 – posledný zápas susedov, tiež výborná atmosféra, výborný zápas, neopísateľné spomienky. Brankár mi daroval jeho tréningové rukavice a 4 rozhdoca karty (Ďakujem Michal). Spomienky do konca života.
21. jún 2025 … Portugalsko – Holandsko, zápas č. 1 z pohľadu diváka (nemal som smenu)
A tak sme sa s Gorazdom rozhodli, že pôjdeme do Žiliny na zápas, ktorý chceli vyhrať Portugalci, ale jednoducho nemali šťastie, alebo mali smolu, ťažko teraz povedať, no postúpili Holanďania aj s 10-timi hráčmi na ploche… Výborná atmosféra a výborný zápas z pohľadu diváka. Skončil zápas a my sme si cestou do BA povedali, že čo keby sme dali ešte jeden zápas v Trnave, veď majstrovstvá sú tu raz za život, tak nech si ich užijeme. A Gorazd už kupoval lístky 🙂
21. jún 2025 … Španielsko – Anglicko, zápas č. 2 z pohľadú diváka (nemal som smenu)… Do Trnavy sme dorazili niečo okolo 21:30 a 21:36 sme už boli na štadióne, kde akurát Španieli kopali penaltu… Ale zápas výborný, Anglicko postúpilo ďalej a na druhý deň zápas v DS – štvrťfinále Nemecko – Taliansko…
22. jún 2025 … Nemecko – Taliansko, zápas č. 7 … keď už išlo o všetko…a už som mal aj smenu. Dlhý deň, ešte dlhší zápas, ale turnaj ako vždy zvladnutý na výbornú. Remíza, predĺženie a už už som čakal že budú aj penalty, ale nestalo sa. Nemci postúpili, aj keď v hladisku viac ľudia fandili Taliansku. Nemci vyhrali, ale Taliani si získali našu podporu. Tak to vo futbale chodí.
25. jún 2025 … Anglicko – Holandsko, zápas č. 8 … alebo krok do finále – semifinále na ktoré som sa asi najviac tešil, keďže fakt mám rád Anglicko a na turnaji som ich v pozícii práce zažil iba jedenkrát, takže som sa na nich tešil. Zápas výbroný, výborná atmosféra a ešte lepší zápas. Anglicko postúpilo do finále a ja som im veril, že to dajú. Aj keď ich čakali Nemci, s ktorými v základnej skupine prehrali.
28. jún 2025 … Anglicko – Nemecko, zápas č. 9 … alebo finále v Bratislave, kde som bol opäť v práci. Na štadión som prišiel niečo okolo 12.00 a smeroval som do dobrovoľníckeho centra, ktoré sme mali v NTC (výborný nápad, výborná myšlienka a výborný výber miesta). A už sme sa tam začali stretávať, lebo každému začínala smena v iný čas. Moja smena neskôr, ale ja som vždy bol na štadióne skôr, lebo občas trebalo vypomôcť na rôznych pozíciach.
Ako dobrovoľník som si počas turnaja prešiel rôznymi pozíciami, bol som na akreditáciách, ACE, LTT – môj názov pre neexistujúcu pozíciu, čiže dobrovoľník len tak tak… a chaperone antidoping, moja najviac obľúbená pozícia ako dobrovoľníka, ale dôvod neprezradím, lebo nemôžem 🙂
K článku ešte pribudú fotografie, ktoré musím pripraviť a budú pri jednotlivých zápasoch.
Chcel by som sa menovite poďakovať Julke (vďaka tebe som mohol byť na pozícii ktorú som najviac chcel a ja ti za to veľmi ďakujem, ďakujem že si ma počúvala a prepáč, že som občas nepočúval ja teba o 4 ráno v DS, veď ty vieš), ďakujem Maťovi – mojmu VMM v Bratislave, bola to jízda, ale stálo to za to, Peťke VMM v DS, a všetkým VMM ktorých som stretol na afterpárty v Bratislave, alebo na RoadShow v mestách (Bibi, Rastík, Robo, Ildikó).
V neposlednom rade musím poďakovať Gorazdovi, ktorý so mnou porobil kopec kilometrov v aute a musel počúvať moje vtipy stále dookola (teda tie vtipy museli počúvať všetci, ale Gorazd viacej)…
Nemôžem nespomenúť ľudí v BA, DS – menovite Beka, Viky, Melissa, Denys, Miška, Bianka, Filip F, Filip S, Braňo, Kubo P, Kubo DS, Gréti, Rebeka, Emma alias Kika, Emma, Linda – a celý akreditačný team v DS, Kiko, Monika, Zsuzso dúfam, že som to správne napísal, bože moja hlava keď si mám spomenúť na mená, a určite som ďalšie zabudol, ale Krištof, Bence, Miška M, Aron, Bibi… Mená dopíšem keď si spomeniem 🙂
—
Na finále som sa stal dobrovoľníkom dňa… alias Volunteer of the day… Ako sa to vlastne stalo? Ja ani neviem. Úprimne? Nečakal som to, ani som si na to nespomenul, že som raz na turnaji povedal, že by som to chcel vlastne získať. Lebo som si myslel, že moja pozícia to nedovoľuje, aby som sa ním stal…
Pred zápasom mi Julka povedala, že maj pri sebe zapnutý telefón, ja že ok, není problém, že mám hodinky a budem vidieť ak by mi niekto volal. Zápas som sledoval s Lolim a Eťom (synovci) a užívali sme si fandenie angličanom (keďže všetci sme fans Manchester United). Bola tuším 38. minúta stav zápasu 2:0 keď mi zavolala Miška, že Julka ma v sektore problém s nemeckými fanúšikmi a tak som rýchlo utekal do sektoru D106… vôbec som netušil, akú fintu na mňa použili a to ani keď som zbadal Julku, ako je opretá s úsmevom na tvári pri sektore mi nedochádzalo, čo sa deje. Až keď sa na mňa pozreli a povedali kam ideme mi to došlo. Musíš ísť pred kameru… a vtedy mi to celé docvaklo a vedel som, že z tohto už neodídem. Chvíľu som rozmýšlal ako zdrhnúť, ale nestihol som na to ani pomyslieť, keďže ma hneď chytili. A už som ani netušil ako som stál pred kamerou a musel som odpovedať na otázky.. v tej chvíli mi pípal vo vrecku mobil a chodili mi videá, fotky zo štadióna od úprimne – snáď od každého… ďakujem, úprimne ďakujem.
Pred kamerou ani neviem čo som povedal, ale jednu vec si pamätám a to, že ak raz chcete byť tam kde stojím ja, staňte sa dobrovoľníkom. Verte mi, pomôže a vráti vám to viac ako to čo do toho dáte.
Po kamere som utekal ešte do dobrovoľníckeho centra, kde som obdržal ceny za volunteer of the day a poviem vám pravdu, tam som sa skoro rozplakal. Nerozplakal, resp. neviem to isto, ale tam som pochopil, že to čo robím, robím preto, že ma to baví a že som rád v spoločnosti ľudí, ktorí to vidia rovnako.
Bože, toto boli 3 týždne, na ktoré budem spomínať do konca života, na ľudí, na spomienky, na zápasy, na všetko čo som tam porobil, vymýšlal…. Ale jedno viem isto, this is not the end… to be continued…
