Ako dobre ma poznáš…

Tento článok som chcel napísať už strašne dlho, nebudem po sebe ani opravovať chyby, skôr to potom keď to dopíšem nechám skontrolovať AI či je všetko tak ako má byť…

Ako dobre ma poznáš? Toto je otázka pre mojich kamarátov, priateľov alebo ľudí z môjho okolia… Niekedy si myslíš, že najlepšie ťa pozná tvoja rodina, ale je to tak skutočne?

Vedel si, že neznášam alkohol? V žiadnej forme… Nepijem odkedy som sa narodil. K alkoholu mám strašnú, priam až neuveriteľnú nenávisť, pretože viem, čo alkohol spôsobuje…

Ja a cigareta? Ďalšia z vecí, ktoré sú absolútne mimo mňa. Ako malý som 2x držal cigaretu v ruke a len raz som si potiahol. Mal som asi 14 rokov. Odvtedy sa u mňa cigareta v ruke a v ústach nikdy neobjavila.

Otázka znie, ak nepiješ, nefajčíš, akú máš závislosť? Mám problém s cukrom, milujem sladké a zbožňujem sladké vody. Zatiaľ sa mi podarilo ako tak sa zbaviť sladkých nápojov (začal som používať waterdrop) a hlavne Coca-Cole sa vyhýbam už skoro 3 mesiace… Naposledy som sa napil coly na Silvestra a tam som sa aj rozhodol, že to bol posledný pohár čo som si dal. A ide to. Som na seba hrdý.

Čo nemám rád?
Hlúpych ľudí, alebo ľudí čo si myslia, že len ten ich názor má hodnotu, niečím podloženú a podobné veci. Neznášam to. Bez akýchkoľvek faktov, overenia budú tvrdiť, že to čo hovoria je pravda. Bola ekonomická kríza, bol covid, je vojna a stále sa nájdu ľudia, čo čítajú alternatívne denníky a myslia si že vedia všetko. Smutné kam naša spoločnosť speje… Dokážu popreť fakt, skutočnosť aj realitu. Zatvarajú oči a nevidia nič iné, iba to čo im niekto posunie do hlavy. Prestali informácie vyhľadávať, stačí im informácia, ktorú im niekto podsunie. A to je smutné a zároven veľmi hlúpe

Máme oči, ale nepozeráme sa. Máme uši, ale nepočúvame, máme mozog, ale prestali sme ho používať. Všetko je dnes smart, ale ľudia sú hlúpejší. To je fakt. Lebo je to pohodlnejšie.
Sme ľudia, ale prestali sme si pomáhať, máme viac možností, ale žiadnu nepoužívame dostatočne, lebo šak načo…

Na svete sme len krátku dobu a za tú dobu robíme viac zla ako dobra, viac sme smutní ako veselí, viac trpíme miesto toho aby sme sa tešili z maličkostí. Ruku na srdce, koľko ľudí, čo si toto prečíta povie, doprdele má ten chlapec pravdu.

Sám neviem, aký dlhý tento článok bude…

Niekto si povie, šak ten chalan nemá chyby… Samozrejme, že mám. Všetci máme nejakú chybu, alebo ju robíme a nevieme o nej alebo ju robíme vedome. Ja robím chyby stále. Vždy a všade. Stále verím, že ako spoločnosť si zaslúžime nejakú pomoc, aj keď o ňu nestojíme. Fakt, že nie. Všetci sme sa začali starať sami o seba, miesto toho aby sme sa starali o druhých. Staráme sa o druhých len tak, že nás zaujíma čo robia a nikdy sa neopýtame, či niekto potrebuje, alebo nepotrebuje pomoc. Všetci potrebujeme pomoc. Len si o ňu nevieme povedať.

Nikdy nezabudnem na jednu vetu uja Jana… Každý, kto má dieru v riti, ťa chce o*ebať.. A ja na to, veď dieru v riti máme všetci, a na to mi povedal, že práve si si odpovedal… nikdy na tú vetu nezabudnem..

Už nemám síl niečo dnes písať, ale skúsim dať pár rád ktoré robím…

Ak máš chuť pomôcť, môžeš. Možností je viac ako dosť. Daruj krv, kúp si NotaBete, urob pre niekoho niečo, čo vieš robiť, urob to zadarmo (grafika, web, texty, video, nápad, tréning), proste čokoľvek čo robíš a dostávaš za to peniaze, urob to občas zadarmo. Je to výborný pocit, vedieť a vidieť, že aj maličká vec vie v živote niekomu veľmi pomôcť. A ak niekomu takto pomôžeš, popros ho aby tiež takto pomohol. A pomoc bude rásť rýchlo. Áno, občas sa tá pomoc zastaví, ale stále máš možnosť znova niekomu pomôcť.

Občas sa zasekneme na mieste, občas potrebujeme postrčiť aby sme sa rozhýbali. Ak stojíte na mieste, poproste prosím niekoho aby vás “postrčil”… Pomôžete tým sebe ale aj iným… Lebo ak sa na vás bude niekto pozerať a bude sa trápiť bude to zlé pre všetkých…

Jedna myšlienka na záver, niekto umrie keď má 28 rokov ale pochovajú ho až v 70tke…